Kto sme a čo chceme pre Slovensko

Ľudskosť pre nás znamená zdravotníctvo, školy a sociálnu starostlivosť, ktoré sa pozerajú na človeka, nie na paragraf.

Mesiace čakania na termín. Potom desať minút u lekára. Toto nie je zdravotníctvo pre pacienta. Chceme zdravotníctvo, ktoré slúži zdraviu ľudí, nie záujmom akcionárov. Zdravotníctvo, ktoré sa sústredí na prevenciu, nie na drahú liečbu.

Učiteľ, ktorý má v triede tridsať detí a plat, za ktorý sa ťažko vyžije. Aj preto nám odchádzajú tí najlepší. Chceme školy, ktoré pripravia žiakov a študentov do reálneho života, aj učiteľov, ktorí im dokážu odovzdať najnovšie poznatky.

Nezabúdame na nikoho. Na deti v detských domovoch, na ženy, ktoré si zaslúžia bezpečie vo vlastnej rodine, na pacientov v psychiatrických zariadeniach. Na človeka, ktorý celý život pracoval a teraz čaká, kým si naňho v domove niekto nájde čas. Patrí mu úcta, nie ľahostajnosť.

Ľudskosť znamená aj nekončiaci boj proti chudobe. Musíme odstrániť jej príčiny a nielen plátať diery sociálnymi dávkami. Deti a ani mnohí dospelí ľudia za svoju chudobu nemôžu. Musíme vytvoriť rovnaké šance pre každého bez ohľadu na to, či sa narodí vo Veľkom Krtíši, v Čadci, v Malackách či v Bratislave.

To všetko stojí na jednom presvedčení. Človek nie je náklad. Nie je položka v tabuľke, ktorú treba škrtnúť. Človek je dôvod, prečo štát existuje.

Ľudskosť je pre nás aj to, ako sa k sebe navzájom správame. Sme presýtení nenávisťou v politike, na sociálnych sieťach aj medzi susedmi. Musíme ju nahradiť rešpektom, pochopením a úctou, aj keď spolu nesúhlasíme.

Prosperita je istota, že zamestnanec za tvrdú prácu dostane spravodlivú odmenu; že rodina si bude istá rastom svojej životnej úrovne; že mladá generácia bude mať lepší život, ako mala tá predchádzajúca.

Prosperita sa však nezačína pri HDP, ale pri človeku, ktorý je zdravý, vzdelaný a spokojný vo svojej práci. A tú istú prosperitu chceme aj pre regióny, obce a firmy. Aby sa darilo každej obci, ktorá má chuť rásť, a každej firme, ktorá poctivo podniká, nech je akokoľvek malá.

Zrkadlom prosperity je však aj náš štát. Musí však byť partnerom občana, nie jeho nepriateľom, ktorý sa schováva za byrokraciu a formuláre. Štát tu musí byť preto, aby s nami riešil naše problémy.

Vybavíte jedno tlačivo a úradník vás pošle po ďalšie, na iné poschodie, na iný úrad. Presne toto chceme zmeniť.

Excelentný štát funguje inak. Neznamená „menej štátu“. Znamená štát, ktorý funguje pre občana aj pre toho, kto v ňom pracuje. Taký štát sa nepýta, či ste dodržali postup. Pýta sa, či sa vyriešil váš problém.

Aby sme sa k nemu dostali, musíme štát posúvať k excelentnosti, s odborným a kvalitným riadením, zameraným na reálne potreby občana. Výsledkom bude štát, na ktorý môžeme byť hrdí rovnako ako Fíni či Dáni na ten svoj.

Predpokladom prosperity je výkonná ekonomika. Lenže takou môže byť iba ekonomika postavená na znalostiach, nie na známostiach. Ekonomika, kde o úspechu nerozhoduje, koho poznáte, ale čo viete a čo dokážete.

K tomu patrí aj ochrana každého, kto chce pracovať, teda dôstojná mzda, bezpečné podmienky a istota, že poctivá práca sa vždy oplatí viac než známosti „tam hore“.

Napokon, prosperita pre nás znamená vidieť v zmene príležitosť, nie hrozbu. Každá jedna kríza, aj tá klimatická, nie je len riziko, pred ktorým sa treba chrániť. Je to aj šanca, aby Slovensko vytváralo riešenia pre celý svet.

Rovnako je to s umelou inteligenciou. Nevnímame ju iba ako nepriateľa pracovných miest. Je to v prvom rade nástroj, ktorý nám pomôže robiť veci lepšie a podporí našu konkurencieschopnosť.

Sme hrdí, že sme Slováci. Sme hrdí na svoju minulosť, ale nebojíme sa poučiť ani z našich historických chýb. A chceme byť hrdí aj na náš dnešok a na našu budúcnosť. Zahľadenosť do minulosti nám nepomôže. „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí,“ nám odkázal Ľudovít Štúr.

Slovenskosť pre nás znamená pokrokovú národnú tradíciu, ľudskosť a spravodlivosť, o ktoré zápasili Štúr, Štefánik aj Dubček, tak ako aj naši kresťanskí humanisti. Chceme byť dedičmi tejto pokrokovej tradície. Jej hlavným odkazom je byť otvorený, nebáť sa výziev, neuzatvárať sa a nemať ani strach z iných.

Sme Európania. Európa je náš širší domov, nie hrozba pre našu identitu. Je to priestor, v ktorom môžeme byť sami sebou a zároveň patriť medzi najlepších. Práve to je suverenita. Mimo Európskej únie by sme neboli slobodnejší. Boli by sme osamotení voči hrozbám meniaceho sa sveta.

A slovenskosť znamená aj spravodlivosť medzi regiónmi. Nechceme byť v Európe chudobnejším príbuzným. Chceme, aby bola Bratislava dôstojným reprezentantom nášho štátu, naším hlavným mestom. Ale urobíme všetko preto, aby každé mesto a každý región dosiahol životnú úroveň Bratislavy.

To nie je sen. Začíname na tom pracovať.

Viac ako tridsať rokov po Nežnej revolúcii máme slobodu, o ktorú sme statočne bojovali, ale strácame vieru, že jej vieme dať zmysel. Namiesto sľubovaného blahobytu prišla divoká privatizácia, namiesto dvojnásobných platov šíriaca sa chudoba, namiesto silnej strednej vrstvy a sociálneho štátu oligarchia, ktorá si podmanila takmer všetky politické strany.

Štát sa občanovi odcudzil. Rozhoduje o ňom, nie s ním. Ľudia to cítia každý deň, v čakárni, v škole, na úrade.

A predsa vieme, že to ide inak. Máme učiteľov, ktorí napriek všetkému vychovávajú vzdelané a sebavedomé deti. Firmy, ktoré vyvážajú slovenské technológie do sveta. Starostov, ktorí menia svoje obce k lepšiemu. Sestry a lekárov, ktorí sa obetujú pre pacienta. Úradníkov, ktorí pomôžu aj mimo stránkových hodín.

Slovensko má obrovský potenciál. Chýbajú mu len politici, ktorí ho vedia naplniť.

Ľudia sú unavení z politiky, ktorá kričí, obviňuje a rozdáva rany. My na to nemáme čas ani chuť.

Nie sme strana hnevu, ktorá žije z toho, koho môže obviniť. Nehľadáme zlo, chceme ho odstrániť. Nie sme ani strana chladných tabuliek, ktorá počíta čísla a zabúda na ľudí.

Sme Ľudskosť a Prosperita. Strana srdca a rozumu. Chceme štát, ktorý sa pozerá na človeka, nie na paragraf. Ekonomiku, ktorá odmeňuje poctivosť, nie známosti. Krajinu, ktorá je hrdá na to, odkiaľ je, aj na to, kam smeruje.